KOŠICE HISTÓRIA MESTA ĽUDIA GEOGRAFIA KULTÚRA A ŠPORT DOPRAVA MESTSKÉ PODNIKY LETISKO MAGISTRÁT VIDEO

 
 Aktuálne zľavy v Košiciach
Zľavy Košice
 
 PREČÍTAJTE SI

Aktuálne pracovné ponuky v Košiciach
- Vyzdvihnite si šošovky v Košiciach
- Biopotraviny a bioprodukty


Východniarske vtipy

- K sedliakovi príde turista východniar:
- Prosím Vás, viete mi poradiť ako sa najrýchlejšie dostanem do Košíc?
- Ste pešo alebo autom?
- Autom.
- Tak podľa mňa autom.

Viac vtipov si prečítate v časti východniarske vtipy

 
 MESTO KOŠICE

Najstaršie zachované dôkazy osídlenia nám pochádzajú už z doby praveku a doby bronzovej. Rpi rôznych výkopových prácach alebo pri prieskumoch sa podarilo nájsť keramiku, sošky a rôzne predmety dennej potreby. Medzi najvýznamnejšie náleziská patrí Košice Barca a nálezisko pozostatkov z doby bronzovej v Nižnej Myšli. Zachovali sa nám tiež pästné kliny, kamenné nástroje na opracovávanie koží a plodín. V Nižnej Myšli sa našlo viacero objavov. 760 objavených hrobov nám svedčí o kultúre, vybavenosti a bežnom živote vtedajšieho obyvateľstva dostatkom zaujímavých dôkazov.

 
 
 REKLAMA
   Náš tip: Onlinecasino na Slovenskú - sprievodca aktuálnych otázok
 

 

Najstaršie zachované dôkazy osídlenia nám pochádzajú už z doby praveku a doby bronzovej. Pri rôznych výkopových prácach alebo pri prieskumoch sa podarilo nájsť keramiku, sošky a rôzne predmety dennej potreby.

Medzi najvýznamnejšie náleziská patrí Košice Barca a nálezisko pozostatkov z doby bronzovej v Nižnej Myšli. Zachovali sa nám tiež pästné kliny, kamenné nástroje na opracovávanie koží a plodín. V Nižnej Myšli sa našlo viacero objavov.

:: HISTÓRIA MESTA
 
760 objavených hrobov nám svedčí o kultúre, vybavenosti a bežnom živote bieleniezubovdoma.sk vtedajšieho obyvateľstva dostatkom zaujímavých dôkazov. Čečejovce sú napríklad významné zachovanými dôkazmi o ťažbe a spracovaní železnej rudy. Prísun Slovanskej krvi v 5. až 6. storočí, z ktorých nám zostali taktiež niekoľké náleziska hrobov ako tie v Barci alebo Šebastovciach. V neskoršom období sa objavilo pomenovanie Košice. Má pochádzať od pomenovania ľudu, ktorí sa nazýval Košovým ľudom. Koša bol s najväčšou pravdepodobnosťou zeman, alebo učeň vysokej autority. Pomenovanie jeho ľudu sa zachovávalo aj počas rastu osady a zachovalo sa aj do neskoršej podoby. Maďarská podoba názvu Kassa sa uchovala nezmenená ešte celé stáročia.

        

Prvé písomné zmienky o meste sa datujú do roku 1230. Vtedy ako Villa Cassa, najdôležitejšia osada v kotline pri rieke Hornád vznikla ako trhovisko, obchodné centrum naberajúce postupne na význame. Jednou z dominánt Hlavnej ulice je erb v podobe bronzovej plastiky. Kedysi boli Košice druhým najvýznamnejším mestom Uhorska a zároveň hlavným mestom Horného Uhorska, teda Slovenska. Prvé najvýznamnejšie mesto Uhorska vtedy bol Budín. Najviac sa mesta dotkli proti-habsburské povstania ktoré tu mali svoje stredisko. Slovenské a ma´darské obyvateľstvo až v období 13 storočia začali dopĺňať aj nemeckí osadníci. Už v roku 1290 získalo mesto práva mesta, kde sídlila dokonca kráľovská komora a aj práve preto získali Košice tak na význame. Košice získali vo svojej histórii viacero výhod a privilégií. Žigmund Luxemburský podporoval remeslá, nastal nárast významu remesiel aj mesto samotné sa opäť rozrástlo. V tomto období prebiehalo významné obchodné partnerstvo s poľským Krakowom.

Postavenie Dómu sv. Alžbety bolo veľkou udalosťou. Bola totiž najväčšou katedrálou v Uhorsku a stojí dodnes ako azda najväčšia pýcha mesta, turistické lákadlo a veľmi významná historická pamiatka. Sú v ňom napríklad uložené aj pozostatky Františka II. Rákocziho, jedného z najväčších bojovníkov za Uhorsko. V meste mu postavili aj repliku tureckého domu, v ktorom zahynul. V období po rozdelení Uhorska na tri časti (okolie rokov 1541 až 1699) sa mesto prebudovávalo na mohutnú pevnosť, ktorá mala brániť lokalitu a obyvateľstvo pred Turkami. Niekoľko kilometrové a niekoľko vrstvé hradby. V tomto čase v Košiciach vyznávali luteránstvo a Maďari najviac kalvínstvo. Náboženské nepokoje súviseli neskôr aj s udalosťou známou ako Tridsaťročná vojna. Prebiehal v nej aj silný spor o vlastníctvom Dómu sv. Alžbety.

Dóm Svätej Alžbety Košice © copyright  Dóm Svätej Alžbety Košice © copyright  Dóm Svätej Alžbety Košice © copyright Dóm Svätej Alžbety Košice © copyright  Dóm Svätej Alžbety Košice © copyright  Dóm Svätej Alžbety Košice © copyright

Za panovania kniežaťa Bočkaja (v okolí rokov 1604 až 1606) , za kniežaťa Betlena (1619 až 1626) a potom kniežata Rákocziho I. (1644 až 1648) boli Košice protestantské a hlavným mestom Sedmohradska. Tri roky od 1682 patrilo mesto Tokoliho hornouhorskému kniežatstvu, ktoré dokonca ovládala samotná Osmanská ríša siahajúca v tejto dobe do blízkosti tohto územia. František II. Rákoczi mal z košíc v rokoch 1704 až 1711 hlavný vojenský stan pri oslobodzovaní mesta ako aj v boji za slobodu Uhorského kráľovstva. Habsburgovci vďaka podpisu Satmárskeho mieru získali Košice pod svoju ochranu v roku 1711. Nastalo obdobie obnovy doničeného a vyrabovaného mesta. Opäť sa vracal život a význam tejto lokalite a celkovo Košiciam. Zanikli vodné priekopy, hradby a rôzne parcely sa začali využívať aj pre účely prichádzajúceho priemyselného rozkvetu. Po roku 1860 pomaly začali so silnou maďarizáciou miestneho obyvateľstva a vnucovanie maďarskej kultúry.

Košice pôvodne patrili Uhorsku, neskôr sa v roku 1918 stalo súčasťou Československa a v roku 1938 ich získalo na sedem rokov Maďarsko. Pokiaľ bolo mesto v Československu, bol viditeľný extrémny nárast obyvateľstva, jeho rozkvet a rozvíjanie hospodárstva aj vďaka vyspelosti vtedajšej vlády a zákonov Československého štátu. Až po skončení II. Svetovej vojny sa mesto vrátilo do Slovenska. Chýbala početná Židovská komunita, ktorá vo väčšine smrť v Osvienčime. Počas vojny, kým nebola oslobodená Praha, stali sa Košice v podstate hlavným mestom vtedajšieho Československa. Prezident tu v tom období dočasne sídlil v Jakubovom paláci. Tento palác sa nachádza na Mlynskej ulici. Košice sa kedysi považovali za najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesto v kraji. Počas vlády komunistov v roku 1965 boli otvorené Východoslovenské železiarne, ktoré vtedy priniesli prácu 25 000 zamestnancom a otvorenie závodu predstavovalo pre komunistických pohlavárov pojem, ktorého sa radi držali, keď chceli ukázať, že ich vláda je úspešná, pomáha ľuďom. Hoci obrovský úspech obrovského významu pomohol regiónu a vďaka nemu sa vo veľkom začalo budovať sídliská, šlo o podnik, ktorý úzko spolupracoval so Sovietskym zväzom. Dnes patrí do medzinárodnej siete železiarní Amerického koncernu US Steel. Stále železiarne tvoria dôležitú jednotku v hospodárstve regiónu.

 

 

//